
číslo 26
1. júla 2011
34-0001
15-0006
Preítajte si na druhej strane!
Ste jedinou slovenskou
primáškou, kedy ste prvý
raz chytili do rúk husle?
Ke som mala jeden a pol
roka. Bola to asi moja najob-
úbenejšia hraka. Od malika
som bola obklopená hudbou,
a preto bola pre ma viac než
prirodzená. Vážnejšie som
zaala hudbu vníma, až ke
som zaala chodi do základ-
nej umeleckej školy. Vtedy
nadišiel as, kedy to prestala
by len zábava, a zaali hodiny
nároného cvienia.
Už vtedy ste vedeli, že sa
chcete živi hudbou alebo
ste snívali aj o iných povo-
laniach?
Nad iným povolaním som
nepremýšala ani sekundu.
Boli urite chvíle, ke po na-
máhavom dni v škole by som radšej trávila
as hraním sa s kamarátmi ako s husami
pod bradou.. Ale všetko malo svoj vývoj, a
ke som pocítila, že cvienie prináša ovo-
cie v podobe úspechu a radosti, zamilovala
som si to...
Nakoko ovplyvnil vaše smerovanie
v živote váš dedko Ján Berky Mrenica
st.? Kedy vám najviac chýba?
On bol ten, kto ma k husliam priviedol a
najmä ten, ktorý vždy vo ma najviac ve-
ril. Trávila som s ním vea asu. Cviením,
ale aj dlhými rozhovormi o hudbe, náv-
števami koncertov klasickej hudby, ktorú
som si zamilovala aj vaka nemu. Inšpi-
roval ma už od detstva tým, ako dokázal
ovláda nástroj, a aj tým, ako pôsobil ako
lovek na udí. Bol vemi nekon iktný a
každý ho mal rád hlavne preto, že napriek
svojej sláve a talentu si zachoval svoju
udskos a skromnos. Je mi vemi úto,
že už ma spolone aj so starou mamou
nevidel a nepoul hra s mojou kapelou.
Delili ho od toho dva mesiace...Verím, že
sa pozerajú z neba...
So svojou kapelou Bohémiens ste sa
vraj práve v jeho dome v Oovej stre-
távali i stretávate, je to pravda?
Áno. Nakoko sme každý z iného mesta
Slovenska, skúšame v Oovej. Sú to sú-
stredenia, ktoré trvajú 4 - 5 dní. Gitarista
Roman je z Košíc, perkusionista Emo z Lu-
enca, kontrabasista Tomi z Liptovského
Mikuláša, huslista Marek z Vrútok, cimba-
lista ubko z Banskej Bystrice a napokon ja
som z Bratislavy. .Je to pre nás „najvýhod-
nejšie“, aj ke od výhodnosti to má aleko
:) Vemi nám pomáha moja mama, ktorá
sa stará o naše hladné brušká spolone s
tetou Zlatušou. Minule sme prehlásili, že
by mali by už aj s nami na plagátoch ako
sponzorky a manažérky :)
Barbora Botošová:
Ako Cinka Panna...
Nespútaná, temperamentná, jedinená!
Komentáře k této Příručce